Som rodák z Oščadnice. Narodil som sa v septembri 1965 v rodine robotníka. Môj otec pochádzal z Kráľovej pri Senci a priniesol na Kysuce nezvyčajné meno - Gura. Otec si zamiloval tento kraj, aj keď mama by ho radšej nasledovala do teplejšieho a úrodnejšieho kraja dolniakov, ale on chcel zostať. Ťažko pracoval v bani, aby sa postaral o živobytie manželke a trom deťom. Mama bola úradníčka na Miestnom národnom výbore v Oščadnici. Myslím, že práve táto práca s ľuďmi v nej rozvinula sociálne cítenie, spolupatričnosť s tými čo najviac potrebovali pomoc, ako aj snahu byť nápomocná pri riešení problémov susedov a vôbec spoluobčanov. Spolu s otcom nám vštepovali hodnoty, ktorým verili, a hoci sa nám dnes, po desaťročiach, zdá, že neplatia, životnom skúsenosťou som si potvrdil, že sú nadčasové. Možno práve tento model výchovy spôsobil, že prakticky každý z nás súrodencov si vybral prácu, ktorá sa jednoducho nedá vykonávať bez ľudí.

Životný postoj

Mám rád všetko čo je príjemné, kde sa človek vie zabaviť a odreagovať. Výborne sa cítim v spoločnosti medzi mladými ľuďmi ktorí sú mi zdrojom inšpirácie aj v mojom profesionálnom živote, ale veľmi rád navštevujem aj domovy dôchodcov. Musím povedať, že ma to napĺňa a odchádzam nabitý energiou. Veľmi rád sa podieľam na organizovaní a podpore rôznych podujatí akými sú Štefansky pohár, Kubánska noc a rôznych koncertov, proste žijem.

Rodina

Som šťastne ženatý so svojou prvou veľkou láskou, s ktorou som sa zoznámil počas vysokoškolských štúdií v Nitre. Manželka Evka je učiteľka. Trpezlivo so mnou prežíva všetky úspechy i menej úspešné dni, toleruje nedostatok času pre rodinu, rešpektuje moje ambície, a pritom mi v správnom čase, však s láskou, nastavuje „zrkadlo“, aby som si neprestal uvedomovať, že rodina je pre mňa všetkým. Máme syna Milana a dcéru Barboru. Želám si pre svoju rodinu najmä zdravie, lásku a spokojnosť. Snažím sa svojej žene a deťom vytvoriť harmonické prostredie, kde vládne porozumenie a ohľaduplnosť, pritom ich primerane hmotne zabezpečiť, presne tak, ako to robili moji rodičia so mnou a mojimi súrodencami.

Štúdium

Mal som len päť rokov (narodil som sa v septembri, a „zle mi vychádzali roky“), keď som začal chodiť na základnú školu, maturoval som na čadčianskom gymnáziu ako 17-ročný a neskúsený 21-ročný mládenec vykročil do života z brán Vysokej školy poľnohospodárskej v Nitre.

Profesijná kariéra

Hneď po ukončení štúdia som nastúpil do Agrochemického podniku v Čadci. Keďže v tom čase (1986) prebiehala „perestrojka“ a komunistický režim dával šancu aj nečlenom strany, dostal som príležitosť vykonávať prácu námestníka riaditeľa. Bola to vtedy pre mňa veľká výzva a skôr intuitívne ako na základe praktických skúseností (ktoré som dovtedy nemal kde získať) som veril, že to dokážem a naplno som sa do toho vložil.

Podnikanie

V roku 1990 som začal možno trochu živelne (ako v tom čase takmer všetci) podnikať v stavebníctve, predovšetkým vo výrobe a montáži oceľových hál. Keďže sme patrili takpovediac k priekopníkom podnikania a obchodovali sme s komoditou, o ktorú bol záujem na Slovensku i v zahraničí, úspechy prišli včas. Daňou za ne bolo stále menej času na rodinu. Cítil som, že ma to profesionálne celkom neuspokojuje. Ustálil som svoj záujem na určitý segment na trhu s vedomím, že prídu nižšie zisky. V tom istom roku (1994) som vstúpil do Kresťansko-demokratického hnutia, ktoré mi poskytlo priestor na realizáciu a svojím kresťanským ideovým zameraním konvenovalo mojej výchove a povahe. Podmienky na trhu a legislatíva sa od času, keď som s podnikaním začínal, viackrát radikálne zmenili, no firma Gemm prežila. Možno preto, lebo stojím nohami na zemi a som otvorený všetkým názorom.

Futbal

Už ako dieťa som športoval. Futbal bol vždy mojou veľkou láskou. Miloval som tú atmosféru, ktorá vznikala či už pred alebo po zápase. Viete, futbal je kolektívna hra, kde vzájomne od seba závisíme a kde sa jednotlivec musí v záujme úspešnosti vložiť do služieb kolektívu. Dá sa to aplikovať aj na život. Veľa dokážeme spoločne, sami veľmi málo.

Pracoval vo funkcii prezidenta Futbalového klubu Čadca. Mnohí vedia, že je to bola nevďačná robota. Čadčiansky futbal v posledných rokoch zápasil s mnohými problémami a ľudia ho nespájali s dobrým imidžom, o výsledkoch ani nehovoriac. Môj najväčší úspech sa datuje rokom 1994, keď sme vytvorili futbalový klub Benfica. Dosiahli sme veľmi dobre výsledky. Teší ma, že hoci mnohí z nás sú doslova rozlietaní po celom svete, tie dobré priateľské vzťahy, ktoré vznikli pri budovaní klubu, pretrvali doteraz.

V tom období vznikol aj Štefanský turnaj. A dnes je to najznámejší futbalový turnaj na Slovensku. Chodia sem známi futbalisti hrajúci nie len na Slovensku, ale do Čadce zavítajú aj futbalisti hrajúci v najlepších zahraničných kluboch. Mená ako Škrtel, Hamšík nepotrebujú komentár. Tu by som rád podotkol, že Štefanský turnaj vznikol najmä zásluhou nadšenia a zápalu partie, ktorá vznikla vo futbalovom klube Benfica. Bol to krásny dôkaz toho, že ak ťaháme za jeden povraz, dokážeme takmer všetko. Napríklad nahradiť, ba priamo prekonať, aj nedostatok finančných prostriedkov.

Roky 2005 až 2007 , kedy som bol prezidentom FK Čadca, to len potvrdzujú. Záchrana FK Čadca v 3. lige a postup do 2. ligy, bol úspechom nás všetkých. Diagnóza súčasného neúspechu má jediné pomenovanie – je to kríza vzťahov. Bohužiaľ pretrhali a narušili sa všetky vzťahy dôvery, je to už iba o sľuboch, o nereálnych myšlienkach. Ak sú členovia klubu neustále konfrontovaní s nesplnenými sľubmi, intrigami a nezáujmom zainteresovaných, môže to fungovať? Keď som svojho času ako prezident preberal klub, bol v oveľa horšom stave ako teraz. Prvá vec, o ktorú som sa snažil, bolo vytvoriť jednoliaty, nielen funkcionársky tím. Dohody sa plnili, vzťahy boli jasne definované, členovia klubu vedeli, že ich problémy nebudú riešené len formálne. Ako vidíte, žiadne zázraky. Chce to len férové jednanie, chce to vytvoriť vzájomné väzby, ktoré nie sú založené len a len na peniazoch. Viem, že dôležité sú výsledky, teda góly a tabuľky, ale nikdy nezabúdam na to, že futbal je jedným zo spôsobov ako stráviť voľný čas. Mám na mysli najmä deti a mládež. Ako poslanec mestského zastupiteľstva viem, aké majú deti v meste problémy s jeho využitím. Je našou povinnosťou vytvoriť im podmienky na relax a zdravý rozvoj.

Výkon verejných funkcií

Od roku 1994 roku ako 29-ročný som kandidoval na primátora mesta Čadca. Zo 16 kandidátov ma úprimne potešila dôvera voličov, lebo som skončil na treťom mieste. Stal som sa prvý raz poslancom Mestského zastupiteľstva v Čadci, zároveň členom Mestskej rady a predsedom stavebnej komisie. Výpočet týchto funkcií znie možno veľkolepo, ale v skutočnosti ide o mravčiu robotu s tými najrozličnejšími typmi ľudí a zodpovednosť za riešenie mnohomiliónových projektov. Od roku 2005 som aj poslanec VÚC Žilina, kde sa snaží presadzovať názory a hodnoty. Svoju politickú a verejnú činnosť sa snažím zameriavať smerom k ľuďom. Vnímať ich názory, najmä však potreby, pomáhať im riešiť problémy v širšom meradle i jednotlivo (ako poslanec mestského zastupiteľstva).

Aktivity

Mám rád všetko čo je príjemné, kde sa človek vie zabaviť a odreagovať. Mám veľmi rád spoločnosť, či už mladých ľudí, ktorí sú mi zdrojom inšpirácie aj v mojom profesionálnom živote, ale veľmi rád sa chodím do spoločnosti ľudí v domovoch dôchodcov a musím povedať, aj oni sú pre mňa inšpiráciu a zdrojom životných skúseností a vždy odchádzam nabitý energiou.

Záľuby

Šport v rámci managingu v FK Benfica, pasívne futbal, aktívne plávanie, turistika, história, v rámci regiónu spoznávanie kysuckých tradícií. Organizátor a spoluorganizátor podujatí: Magnificat, Kubánska noc, Štefanský turnaj, mestské a regionálne športové turnaje

Obľúbené citáty:

Žiť hodnotovo nie zážitkovo.

Telesné choroby vieme liečiť liekmi, ale jediným liekom na samotu, zúfalstvo a beznádej je láska. Veľa ľudí na svete zomiera pre kúsok chleba, ale oveľa viac ich zomiera od túžby po troške lásky.

Obľúbené filmové žánre

Komédie a thrillery.

Obľúbené knihy

Čítam od kraja.

Obľúbené TV programy:

Správy a prírodopisné filmy.

Nové matičné námestie

Pomáhať,
spájať a slúžiť

Som rodák z Oščadnice. Narodil som sa v septembri 1965 v rodine robotníka. Môj otec pochádzal z Kráľovej pri Senci a priniesol na Kysuce nezvyčajné meno - Gura. Otec si zamiloval tento kraj, aj keď mama by ho radšej nasledovala do teplejšieho a úrodnejšieho kraja dolniakov, ale on chcel zostať...

celé bio