Mestu sa podarilo zrekonštruovať starú škvarovú dráhu. Vznikol tak nový priestor pre rôzne atletické disciplíny. Na atletickom ovále sú okrem bežeckej dráhy aj sektory pre vrh guľou, hod diskom, oštepom aj kladivom. Samozrejmosťou sú miesta vytvorené pre skok do diaľky, o žrdi, do výšky či vodná priekopa.
Pomohli mimorozpočtové zdroje

Podľa slov primátora Čadce Milana Guru areál spĺňa podmienky pre hosťovanie atletických pretekov regionálneho, prípadne i európskeho významu. 
„Jeho rozmery predurčujú jeho plné využitie. Doterajší bežecký ovál mal dĺžku 400 metrov a po obvode i v cieľovej rovinke 6 dráh. Ako jeden z mála štadiónov na Slovensku má ideálny polomer zákrut 36,5 metra, ktorý je preferovaný aj zo strany Medzinárodnej atletickej federácie,“ vysvetľuje Gura.

S výstavbou atletickej dráhy sa v Čadci začalo koncom júna. 

Mestu sa na projekt podarilo získať dotáciu zo Slovenského atletického zväzu vo výške 250-tisíc eur, rovnakú čiastku doplatí zo svojho rozpočtu.
„Zhruba pred dvomi rokmi sa mesto zapojilo do boja o nenávratnú dotáciu na výstavbu atletického oválu a bolo úspešné. Naše mesto patrí medzi dvadsaťtri projektov, ktoré boli podporené. V rozbehnutom projekte spravila škrt pandémia a celý projekt sa na nejakú dobu zastavil, no atletický ovál konečne stojí,“ povedal primátor Čadce. 

Športoviská na jednom mieste

„Prioritou mesta je, aby sme dali všetky nosné športoviská na jedno miesto. A práve priestor v okolí športovej haly je na to najvhodnejší. Tento atletický štadión bude veľkým prínosom pre mesto. Naším cieľom je to, aby sme ľudí, no hlavne deti opäť rozhýbali. V týchto dňoch dávame dokopy aj prevádzkový poriadok, aby na štadióne mohli trénovať naše domáce kluby, ale aj behávať ľudia, ktorí sa športu venujú rekreačne,“ ozrejmil primátor mesta a dodal, že mesto v rekonštrukcii štadióna bude pokračovať aj v ďalšom roku.

„Verím, že poslanci tento zámer podporia. Konkrétne pôjde o oplotenie futbalového štadióna s atletickou dráhou, aby sme sa vyhli vandalizmu, či vybudovanie umelého osvetlenia. V pláne je aj rekonštrukcia tribúny a sedenia pre divákov. Štadión by tak bol stavebne ukončený. V areáli hokejbalového ihriska chceme vybudovať workoutové ihrisko tak, aby mohlo slúžiť širokej verejnosti. Opravíme aj cestu k tomuto športovému areálu a priestor pred športovou halou. Peniaze sme vyčlenili aj na rekonštrukciu strechy športovej haly,“ dodal Milan Gura.

Atléti z Čadce patrili 
k najúspešnejším

Prínos nového atletického oválu zhodnotil aj predseda Olympijského klubu Kysuce Jaroslav Klus. 

„V šesťdesiatych rokoch sme trénovali na miestach, kde teraz stojí juniorka. Tam bola atletická dráha. Trénoval nás pán Kadlec spolu s Ivanom Čiernym. Atletika bola vtedy v Čadci na vysokej úrovni. Napríklad Rasťo Hajnoš aj s Palom Šmelkom sa dostali vtedy až do reprezentácie,“ spomína si Jaroslav Klus. 

Atletika išla do útlmu

Terajší štadión postavili v roku 1965. Bol na vysokej úrovni. Atletickú dráhu projektovali aj stavali odborníci. Už vtedy bola výborne klopená. 
„Atletiku pod svoje krídla prevzali manželia Marcibálovci a po nich Miro Kardoš, Anka Skorková, Jaro Holák a Jožko Majerík. Tí sa starali o nových atlétov, ktorí dosahovali veľmi dobré výsledky. Po revolúcii prišla nová doba a začali chýbať na tento šport peniaze. Atletika išla vtedy do útlmu a ostala len bežecká báza. Tú zabezpečoval hlavne Klub Kysuckého maratónu na čele s Milanom Pollákom. 

Ako Jaroslav Klus hovorí, keby nebola zhoda na všetkých stranách, doteraz by v Čadci tartanová dráha nebola. 

„Usporiadali sme v Čadci valné zhromaždenie slovenských olympijských klubov, na ktoré chodieva aj prezident Slovenského olympijského a športového výboru Anton Siekel. Na mestskom úrade v Čadci sme všetci spoločne rokovali s primátorom, ktorý bol ihneď myšlienke tartanovej dráhy naklonený. Z piatich miliónov eur určených na atletiku sa ušli peniaze aj pre Čadcu. V budúcnosti počítame s využitím atletického štadióna pre preteky Trojmedzia medzi reprezentáciami Česka, Slovenska a Poľska,“ vyjadril sa predseda kysuckého olympijského klubu. 

TJ Slávia už 
na ovále trénuje

Tréner atletického klubu TJ Slávia Čadca Jozef Majerík si so svojimi zverencami ovál po dostavaní ihneď vyskúšal. 

„Ak sme chceli preteky v minulosti usporiadať na škvarovej dráhe, museli sme ju celú vyčistiť, vytrhať burinu, nakresliť nové čiary. Škrt cez rozpočet nám hocikedy urobilo počasie. Začalo pršať a dráha bola hneď mokrá, čiary zmizli. Teraz nám všetky tieto starosti odpadávajú,“ povedal tréner.
„V nedávnej minulosti som sa pokúšal udržiavať na okruhu aspoň jednu dráhu ako-tak upravenú, aby sme na nej mohli trénovať. Teraz v jeseni na behanie využívame hlavne prírodu. Ale táto dráha je nesmierne dôležitá pre výber mladých talentov, organizáciu súťaží. V klube máme hromadu detí od päť rokov a do športovej haly sa všetci nevmestíme. Musíme kráčať s dobou,“ vysvetľuje.

Podľa jeho slov v jarnom období všetci potrebujú behať na kvalitnom rovnom teréne. 

Uzavrieť, kým nebude prevádzkový poriadok

Jozef Majerík je zástancom toho, že aj po oficiálnom otvorení by mal byť atletický ovál pre verejnosť uzavretý. Aspoň kým nebude jasné, kedy a kto ho bude využívať, kým nebude hotový prevádzkový poriadok.

„Je jeseň, prichádzajú chladné a daždivé dni. Tartanový povrch slúži ako trativod. Ak sa na tento povrch dostane hlina a špina, môže sa stať, že nebude odvádzať vodu, ako má. Aj verejnosť by mala vedieť, že po tomto povrchu treba behať len v športovej obuvi a keď si obujú tretry, len s veľkosťou klincov do šesť milimetrov. Je dobré, že dráha je už chránená kamerovým systémom a o celý areál sa bude starať správca. Ale veľmi sa tešíme, že sa túto dobrú myšlienku podarilo pretaviť do reality,“ uzavrel.

Do roku 1945 nebola na Kysuciach ani jedna atletická dráha. Až po II. svetovej vojne začali nadšenci atletiky budovať v Čadci atletickú dráhu. V rokoch 1945 – 1952 začal rozmach atletiky, a to vďaka vtedajším funkcionárom ako František Molnár, Ján Drdoš, Július Ruman, Stanislav Hulita a Ladislav Špaldoň. V atletickom krúžku Obchodnej školy v Čadci bolo vtedy 11 chlapcov a 10 dievčat. Ďalší oddiel vznikol v čadčianskom gymnáziu. Mladých atlétov trénoval maratónec Štefan Špaldoň. Medzi najlepších bežcov patril Pavol Papšo na dlhé trate, bežec Rudolf Gavlas, Riedl, ktorý hádzal diskom a guľou, Krkoška v oštepe. 

V roku 1965 vznikol atletický oddiel Slávia Čadca, vedený manželmi Vojtechom a Máriou Marcibálovcami. Prvým československým reprezentantom sa stal Ivan Čierny z Čadce. Čierny reprezentoval v behu na 110 metrov cez prekážky. Jeho zverenec Rastislav Hajnoš v behu na 400 metrov cez prekážky. 

V súčasnosti pôsobí v Čadci atletický oddiel TJ ZZO, ktorý sa venuje prevažne mládeži. 

Nové matičné námestie

Pomáhať,
spájať a slúžiť

Som rodák z Oščadnice. Narodil som sa v septembri 1965 v rodine robotníka. Môj otec pochádzal z Kráľovej pri Senci a priniesol na Kysuce nezvyčajné meno - Gura. Otec si zamiloval tento kraj, aj keď mama by ho radšej nasledovala do teplejšieho a úrodnejšieho kraja dolniakov, ale on chcel zostať...

celé bio