Mestá a obce už dva roky nesmú  doplácať na likvidáciu odpadu. Prikazuje im to zákon. Znamená to, že všetky náklady musia hradiť  pôvodcovia smetí, teda, domácnosti, fyzické osoby, firmy. Ak  kontrola zistí, že mesto či obec hradilo z vlastného rozpočtu  náklady na likvidáciu odpadu, radnica bude mať problém so zákonom. 

Poslanci na poslednom rokovaní neschválili návrh mesta na zvýšenie poplatku za likvidáciu komunálneho odpadu. Vystavili tak radnicu okrem vysokej pokuty aj ďalším sankciám. 

Hrozí, že štát zastaví na tri roky mestu dotácie v oblasti environmentálnych a eurofondových projektov. Radnica príde aj o ďalšie príspevky znižujúce náklady na likvidáciu smetí.

Mesto dopláca v tomto roku za vývoz smetí 170 tisíc Eur. Celkové náklady za vývoz smetí predstavujú viac ako 700 tisíc Eur.  Podľa zákona však nesmie viac samospráva hradiť tento rozdiel. Musí zreálniť  poplatky pre  občanov, ktorí sú povinní sa  podieľať  na reálnych nákladoch za spracovanie odpadu. 

Na to, aby mesto vôbec nedoplácalo na vývoz komunálneho odpadu, v budúcom roku musí získať radnica od občanov a iných zdrojov 900 tisíc Eur.. 

Obyvatelia Čadce platia za smeti na osobu  ročne 14,96 Eur. Reálne náklady na jednu osobu sú pritom 28 Eur.  Vysoká miera obyvateľov využíva zľavy na poplatkoch ako zdravotne postihnutí, v platnosti sú zľavy pre dôchodcov, pre ľudí v hmotnej núdzi, čím mesto prichádza o ďalšie zdroje.

Na výške poplatku sa vysokou mierou podieľam úroveň separovania odpadu v meste. Čim viac obyvatelia separujú, tým menej bude mesto platiť za likvidáciu odpadu. Čadčania separujú zatiaľ na úrovni cca 36%. Od tohto čísla sa odvíja poplatok za odvoz komunálneho odpadu. Cieľom najbližších  rokov je dosiahnuť stav separovania na úrovni 60%.

Mestu sa zvýšili náklady v oblasti likvidácie odpadov aj prevádzkou kompostárne a zberného dvora. Dvakrát ročne mesto zbiera nadrozmerný a nebezpečný odpad.

Na situáciu po mestskom zastupiteľstve zareagoval aj primátor mesta Ing. Milan Gura: „Už mnohokrát sme upozorňovali na negatívne dopady prijímanej legislatívy, na riziká presunu nových povinností na mestá a obce bez finančného krytia. Preniesli sa na naše plecia nové finančné povinnosti s dopadmi chodníkovej novely, zvýšeným poplatkom za skládkovanie, navyšovaním miezd v školstve, tzv. „obedmi zadarmo“, ale aj nedávno schváleným znížením odpočítateľnej položky pri dani z príjmu fyzických osôb. To som si nevymyslel JA Milan Gura, ale to nám na plecia Vás občanov preniesol štát. 
V skratke: peniaze, ktoré štát vyberie na dani z príjmov od ľudí (nie od firiem), potom vláda pošle mestám a obciam. Čiže, štát dane znížil, pracujúci ľudia to uvidia na svojich výplatných páskach ako plus, zatiaľčo výkazy samospráv budú o tú istú sumu chudobnejšie. 

K najcitlivejším témam v slovenských mestách patrí výška miestneho poplatku za komunálny odpad. Samosprávy majú zo zákona povinnosť vybrať toľko peňazí, aby pokryli náklady na zber a zvoz odpadov. Dnes tieto služby dotujeme. Aby mesto tieto rozdiely minimalizovalo, musí poplatok zvýšiť na reálnu sumu, nestalo sa tak, a nenastal ani posun to zmierniť. Mojou prioritou vždy bol a je byť v tejto oblasti napred, vývoj a služby sú viditeľné: investície do nových strojov, vybudovanie zberného dvora, percentuálne navýšenie separovaného zberu, no cena za služby na úrovni asi ani jednej dediny na Slovenku. 

To sú fakty. Práve preto v týchto dňoch nie sme jediné mesto, ktoré pristúpilo pred poslancov s návrhom na navyšovanie miestnych daní a poplatkov. 
No asi budeme jediné na Slovensku, ktoré tieto reálne veci neprenieslo do všeobecných nariadení mesta. 

Dnešným rozhodnutím poslancov (nie všetkých) sa Mestské zastupiteľstvo v Čadci rozhodlo obmedziť verejné služby a investičné aktivity. Máme pred sebou prípravu vyrovnaného rozpočtu, a už teraz vieme, že budeme musieť priškrtiť a spomaliť rozvoj mesta a nevyhovieť vo veľkej miere vašim potrebám. 

Ak sa chceme správať zodpovedne je pred nami úloha ako hľadať zdroje, aby sme tieto výpadky dokázali pokryť, ak chceme fungovať plnohodnotne. Navrhované zmeny sa nemali preniesť len na vaše ramená, dopad mal byť minimálny. Zdroje hľadáme aj vo vnútri mesta.“

Nové matičné námestie

Pomáhať,
spájať a slúžiť

Som rodák z Oščadnice. Narodil som sa v septembri 1965 v rodine robotníka. Môj otec pochádzal z Kráľovej pri Senci a priniesol na Kysuce nezvyčajné meno - Gura. Otec si zamiloval tento kraj, aj keď mama by ho radšej nasledovala do teplejšieho a úrodnejšieho kraja dolniakov, ale on chcel zostať...

celé bio